Matěj Brzica: Najmladší riaditeľ školy o leadershipu a štúdiu MBA

Matěj Brzica je najmladším riaditeľom základnej školy v Českej republike. Vedie Základnú školu v Stříbre a zaradenie do rebríčka Forbes 30 pod 30 vníma ako ocenenie svojej doterajšej práce aj záväzok naďalej sa profesijne rozvíjať. Na European School of Business & Management (ESBM) absolvoval MBA so špecializáciou Management v školstve, ktoré mu umožňuje prepájať praktické skúsenosti s manažérskym a strategickým pohľadom na vedenie školy. V rozhovore hovorí o leadershipe, práci s ľuďmi, riadení školy aj o tom, prečo je podľa neho dôležité nezastať na mieste a neustále sa vzdelávať.

Patríte medzi najmladších riaditeľov základných škôl v Českej republike. Aká bola vaša cesta k tejto pozícii?

Moja cesta k pozícii riaditeľa nebola úplne plánovaná v tom zmysle, že by som si v určitom veku povedal, že chcem byť riaditeľom školy. Vždy ma však bavilo premýšľať nad tým, ako robiť veci lepšie, ako školu posúvať vpred a ako vytvárať prostredie, v ktorom sa učiteľom dobre pracuje a deti sa dobre učia.

Postupne som sa začal čoraz viac zaujímať nielen o samotné vzdelávanie, ale aj o fungovanie školy ako organizácie. Riaditeľ školy podľa mňa nemôže byť iba dobrým pedagógom. Musí rozumieť ľuďom, ekonomike, legislatíve, komunikácii a strategickému plánovaniu a zároveň musí mať predstavu o tom, kam chce školu smerovať. Keď sa potom objavila možnosť uchádzať sa o vedenie školy, rozhodol som sa ju využiť. Bola to veľká výzva a, samozrejme, aj veľká zodpovednosť. S odstupom času však musím povedať, že práve možnosť prevziať zodpovednosť a niečo konkrétne zmeniť ma na tejto práci priťahuje najviac.

Čo pre vás osobne znamenalo zaradenie do rebríčka Forbes 30 pod 30? Vnímate ho skôr ako ocenenie, alebo ako záväzok?

Určite ako ocenenie, ale ešte viac ako záväzok. Zaradenie do rebríčka Forbes 30 pod 30 bolo pre mňa potvrdením, že práca, ktorú robím v školstve, má zmysel a že si ju niekto všimol aj mimo samotného školského prostredia. Veľmi si to vážim. Zároveň však nemám pocit, že by mi tým niekto povedal: „Teraz si už niečo dokázal.“ Skôr naopak. Človek si uvedomí, že keď dostane takúto príležitosť a dôveru, mal by ich využiť na ďalšiu prácu.

Nechcem, aby bol Forbes vrcholom mojej cesty. Beriem ho ako veľmi príjemný míľnik, ktorý ma zároveň motivuje, aby som na sebe naďalej pracoval a predovšetkým dokázal výsledky svojej práce pretaviť do fungovania školy a života ľudí okolo seba.

Už zastávate vrcholovú riadiacu pozíciu. Čo vás viedlo k rozhodnutiu začať študovať MBA práve v tejto fáze kariéry?

Práve to, že už som na manažérskej pozícii, bolo jedným z hlavných dôvodov. Keď človek školu skutočne riadi, veľmi rýchlo zistí, že mnohé problémy nemajú pedagogické riešenie. Zrazu riešite stratégiu, financie, personalistiku, procesy, komunikáciu, krízové situácie alebo dlhodobý rozvoj organizácie.

MBA preto nevnímam ako titul pre titul. Chcem si niektoré veci, ktoré som sa naučil v praxi, zasadiť do širšieho manažérskeho a strategického rámca. Prax mi ukazuje konkrétne problémy a štúdium mi pomáha hľadať systematickejšie spôsoby, ako ich riešiť. Myslím si, že ideálna je práve kombinácia oboch – skúseností z reálneho vedenia organizácie a zároveň ochoty učiť sa nové veci od ľudí, ktorí majú skúsenosti z iných odborov a prostredí.

Mnohí ľudia by si mohli povedať, že po takých úspechoch už ďalšie vzdelávanie nie je potrebné. Prečo je podľa vás dôležité ďalej sa profesijne rozvíjať?

Pretože vo chvíli, keď si človek povie, že sa už nemusí učiť, začína podľa mňa profesijne stagnovať. A v školstve to platí dvojnásobne. Vzdelávanie sa mení, menia sa technológie, očakávania rodičov, potreby detí aj požiadavky na učiteľov a vedenie škôl. Riaditeľ nemôže od svojich zamestnancov očakávať, že sa budú neustále vzdelávať, a pritom sám zostať stáť na mieste.

Navyše ma vzdelávanie jednoducho baví. Nechcem byť človekom, ktorý získa jednu pozíciu a potom už len niekoľko rokov opakuje to, čo sa naučil. Chcem si zachovať určitý profesijný nepokoj – v tom dobrom zmysle slova. Neustále premýšľať nad tým, čo môžeme robiť lepšie.

V čom je podľa vás najväčší rozdiel medzi pedagogickým vedením školy a skutočným manažérskym riadením organizácie?

Škola je špecifická organizácia. Jej hlavným produktom nie je výrobok ani služba v klasickom zmysle slova, ale vzdelávanie a rozvoj človeka. To výrazne ovplyvňuje spôsob jej riadenia. Riaditeľ musí rozumieť pedagogike, ale zároveň musí vedieť riadiť organizáciu. To znamená napríklad nastaviť jasné kompetencie a zodpovednosti, pracovať s rozpočtom, rozvíjať zamestnancov, nastavovať procesy, plánovať investície alebo komunikovať s rodičmi a zriaďovateľom.

Za najdôležitejšiu však považujem prácu s ľuďmi. Môžete mať akokoľvek dobrú stratégiu, ale ak pre ňu nezískate svoj tím, zostane len na papieri. Leadership podľa mňa nie je o tom stáť na vrchole a rozdávať úlohy. Je o vytváraní podmienok, v ktorých môžu ľudia dobre vykonávať svoju prácu, a zároveň o odvahe rozhodnúť sa, keď je to potrebné.

Existujú konkrétne oblasti leadershipu alebo riadenia, v ktorých sa chcete vďaka MBA posunúť ďalej?

Určite. Zaujíma ma predovšetkým strategické riadenie, práca s ľuďmi a dlhodobý rozvoj organizácie. Podľa mňa sa škola nemôže rozvíjať iba od školského roka k školskému roku. Musíme premýšľať niekoľko rokov dopredu.

Chcem sa ďalej zdokonaľovať aj v oblasti finančného riadenia, riadenia zmien a nastavovania procesov. V škole je obrovské množstvo každodennej operatívy a jednou z výziev riaditeľa je podľa mňa práve schopnosť nestratiť sa v nej a zároveň nezabúdať na dlhodobú víziu.

Samozrejme, zaujíma ma aj samotný leadership. Predovšetkým to, ako viesť ľudí s rôznymi skúsenosťami, názormi a osobnosťami tak, aby tím fungoval ako jeden celok. To je oblasť, v ktorej sa človek podľa mňa učí počas celého profesijného života.

Ako vnímate úlohu mladej generácie lídrov vo verejnom školstve? Je mladý vek skôr výhodou, alebo výzvou?

Je to oboje. Mladý vek môže byť výhodou z hľadiska energie, otvorenosti novým technológiám a ochoty meniť veci. Zároveň je však výzvou, pretože človek musí oveľa viac dokazovať, že jeho rozhodnutia nie sú len výsledkom neskúsenosti alebo mladíckeho nadšenia.

Vek však podľa mňa sám osebe nie je ukazovateľom kvality leadershipu. Môžete mať skvelého riaditeľa v tridsiatke aj v šesťdesiatke. Rozhodujúce je, či dokáže prevziať zodpovednosť, pracovať s ľuďmi, rozhodovať sa a niesť za svoje rozhodnutia dôsledky.

Osobne sa snažím nevnímať svoju pozíciu ako súťaž medzi mladými a skúsenejšími. Práve naopak, myslím si, že kombinácia skúseností a novej energie môže byť pre školstvo veľmi prínosná. Mladší ľudia môžu prinášať nové pohľady a starší kolegovia zase obrovské množstvo skúseností, ktoré nemožno získať žiadnym štúdiom.

Aké sú vaše ďalšie profesijné ciele a kam by ste chceli v nasledujúcich rokoch posunúť svoju úlohu riaditeľa aj osobný rozvoj?

V prvom rade chcem naďalej rozvíjať školu, ktorú vediem. Nechcem byť riaditeľom, ktorý iba udržiava to, čo už existuje. Chcem, aby bola škola moderná, otvorená a kvalitná, no zároveň si zachovala ľudský prístup a dobré vzťahy medzi deťmi, učiteľmi a rodičmi.

Z dlhodobého hľadiska by som chcel viac prepájať prax v škole s akademickým prostredím. Zaujíma ma pedagogika, didaktika a všeobecne otázka, ako môžeme vzdelávanie robiť efektívnejšie a zmysluplnejšie. Preto je pre mňa prirodzené premýšľať nielen nad tým, ako školu dobre riadiť, ale aj nad tým, ako svoje skúsenosti a poznatky ďalej odborne rozvíjať a zdieľať.

A ak by som mal svoj profesijný cieľ zhrnúť do jednej vety, nechcem byť známy len ako „najmladší riaditeľ“. Je to zaujímavý príbeh, ale nie je to profesijný cieľ. Oveľa dôležitejšie pre mňa je, aby som o niekoľko rokov mohol povedať, že som pomohol vytvoriť školu, ktorá dosahuje dobré výsledky, má kvalitných ľudí a predovšetkým deti, ktoré do nej rady chodia a skutočne si z nej niečo odnášajú.

Myslím si, že práve v tom spočíva zmysel leadershipu – nie v samotnej pozícii, ale v tom, čo vďaka nej dokážete zmeniť.