Martin Dymák o živote športovca, trénera a štúdiu na ESBM

Martin Dymák je český džudista a tréner s bohatými skúsenosťami na tatami. Reprezentoval ČR na medzinárodných súťažiach a dnes pôsobí v niekoľkých pražských kluboch, kde odovzdáva svoje skúsenosti ďalším generáciám. Vyštudoval vysokú školu a je absolventom MBA so špecializáciou Športový management na ESBM. Štúdium mu umožnilo prepojiť športovú prax s moderným riadením klubov a prispieť k rozvoju českého športu.

Čo Vás priviedlo k džudu a kedy ste si uvedomili, že sa mu chcete venovať profesionálne?

Na džudo ma prihlásili rodičia. Vtedy som začínal v krúžku, dnes nazývanom baby-judo. Neskôr som sa presunul do plnohodnotného džudistického oddielu.

Kariéru som si v džude nikdy nijako neplánoval. Všetko vyplynulo samo postupom času. Na strednej škole sme mali telesnú výchovu zameranú na sebaobranu, kde bolo džudo súčasťou bežných hodín. To vo veľkej miere prispelo k tomu, že som v prostredí džuda zostal aj po puberte. Bežne totiž ľudia v tomto veku s džudom končia. V 18 rokoch som k aktívnemu súťaženiu pridal aj trénerskú činnosť. Neskôr, pri výbere vysokej školy, bola pre mňa jasnou voľbou špecializácia na džudo pod Fakultou telesnej výchovy a športu.

Z pohľadu športových úspechov by som sa však za profesionála neoznačil. Toto označenie by som prenechal všetkým, ktorí do džuda vkladajú ešte o kus väčšie úsilie, než som kedy vkladal ja. Osobne sa označujem za výkonnostného džudistu. Z pohľadu trénerskej činnosti sa však za profesionála označiť môžem. Predsa len na tatami (džudistická žinenka) trávim takmer každý deň v týždni a pôsobím v niekoľkých pražských kluboch.

Aký moment vo Vašej džudistickej kariére považujete za najväčší úspech?

Nepochybne je to účasť na Majstrovstvách Európy v Kata 2023, kde tímy českej výpravy džudistov štartovali po dlhých 13 rokoch. Ak sa zameriam na individuálne úspechy, za najväčší považujem dosiahnutie postu lektora pre skúšky čiernych pásov.

Džudo nie je len šport, ale aj životná filozofia. Ako Vás tento šport ovplyvnil mimo tatami?

Dosť razantne. Predsa len džudo nie je iba šport, ale aj životná cesta. Môžem teda povedať, že ma džudo sprevádza takmer 20 rokov každým dňom môjho života. Počnúc štúdiom, keď, ako som už spomenul, bolo džudo prítomné tak na strednej, ako aj na vysokej škole. Vďaka nemu som získal hneď niekoľko veľmi dobrých priateľov a tiež partnerov do podnikania. Nemožno nespomenúť množstvo zážitkov z ciest a sústredení, ktoré by som bez džuda nikdy nezískal.

Prečo ste si vybrali práve štúdium MBA v odbore Športový management?

Voľba odboru Športový management bola pre mňa jasnou voľbou najmä kvôli predchádzajúcemu vysokoškolskému vzdelaniu v športe. A ak sa pýtate, prečo som vôbec začal so štúdiom? Hlavným dôvodom pre mňa bolo a stále je získanie konkurenčnej výhody v dosiahnutom vzdelaní oproti tým, ktorí majú v mojom zameraní iba vysokú školu.

Aké poznatky zo štúdia MBA sa Vám už podarilo aplikovať v praxi?

Poznatky získané v module Športového managementu vedeného pánom Opelíkom. Najmä prácu s podporou financovania športu zo strany Národnej športovej agentúry. Získavanie finančných prostriedkov na chod športového oddielu je mojou každoročnou činnosťou. Preto boli pre mňa získané vedomosti z tohto modulu veľmi cenné.

Ako vnímate prepojenie teórie s praxou v rámci programu na ESBM?

Jedine pozitívne. S množstvom modulov som sa stretol už počas štúdia na vysokej škole a môžem povedať, že konkrétne príklady z praxe získané na výučbe MBA sú pre mňa veľkým prínosom.

Plánujete sa po ukončení aktívnej športovej kariéry venovať managementu v športe?

Nepochybne. Už dávno som si uvedomil, že súťažná kariéra ma v živote živiť nebude. Preto už niekoľko posledných rokov systematicky pracujem na svojej osobnej profilácii práve do športového managementu.

Ako podľa Vás môže kvalitný športový management ovplyvniť úspech športovcov a klubov?

Odvážim sa povedať, že bez kvalitného managementu dnes nie je možné riadiť klub s cieľom byť úspešný. Klub je minimálnym základom toho, čo športovci potrebujú k úspechu, a ak nefunguje správne, jednotliví športovci úspechu nedosiahnu. Aby som však nehovoril len o súťažnom džude – je potrebné, aby športový klub poskytoval podporu nielen pre súťažiacich, ale aj pre rekreačných športovcov. K tomu je potrebný dostatočný rozvoj klubovosti (pocit príslušnosti ku klubu) a hlavne FUNdamental – teda zamerať sa na základnú radosť z pohybu skôr než na športové výsledky.

Kvalitný management by mal vedieť spojiť oba svety – súťažný aj rekreačný džudo – a podporiť obe oblasti rovnako. Jeden bez druhého totiž existovať nemôže.

Vidíte v českom športovom prostredí nejaké oblasti, ktoré by sa dali zlepšiť práve vďaka lepšiemu managementu?

Bohužiaľ, podľa môjho názoru je hneď niekoľko oblastí, ktoré by sa dali zlepšiť. Môžem začať celkovou podporou pohybovej gramotnosti v ČR. Nemožno opomenúť rozvoj záujmu o šport všeobecne. Bez ľudí, ktorí majú k športu pozitívny vzťah a následne k nemu vedú aj svoje deti, je rozmach civilizačných ochorení nevyhnutný.

Ak sa zameriam na oblasť výkonnostného či profesionálneho športu, je to nepochybne oblasť športových vied, ktorá v súčasnosti nemá veľa opory a u nás v ČR je zatiaľ len na vzostupe.

Čo považujete za najväčšiu profesijnú výzvu a čo Vám pomohlo ju prekonať?

Profesijná výzva je vždy byť o krok vpred pred akoukoľvek konkurenciou. Mne vždy pomáhala spolupráca s mladými talentmi pri vývoji nových produktov. Veľkou vzpruhou vždy boli a sú intenzívne brainstormingy s týmito osobami, kde človek získava nadhľad a vidí svet aj inými očami, čo je vždy prínosné. Výsledky týchto stretnutí majú pozitívny dopad na všetkých, a hlavne vzniknuté novinky sú zvyčajne vždy úspešné.

Aké máte plány a ciele do budúcnosti – v džude aj mimo neho?

V rámci džuda je môj cieľ jasný. Chcel by som svojou následnou činnosťou posunúť české džudo o kus ďalej. Konkrétne plánujem počas nasledujúcich rokov vypracovať publikáciu zaoberajúcu sa problematikou džuda a tým poskytnúť študijnú oporu najmä študentom trénerských škôl a záujemcom o zvyšovanie technickej vyspelosti v džude. Dielčím cieľom je pre mňa v džude nepochybne prispieť k úspechom mojich zverenkýň.

V profesijnom živote sa mi rysuje možnosť otvorenia vlastnej športovo-diagnostickej kliniky. Tú by som rád zameral nielen na džudistov, ale aj na širšie spektrum športovcov. Verím, že ma na túto cestu pripravilo úspešne ukončené vysokoškolské a MBA štúdium.