Motivácia v modernom poňatí

Správne motivovaní zamestnanci predstavujú jeden zo základných predpokladov úspešnej firmy. Motivácia dokáže vytvárať neuveriteľnú silu a umožní podávať tie najlepšie výkony. Je dôležitá nielen v profesnom živote, ale aj pre človeka samotného.

Keď sa prvýkrát dočítame, že peniaze sú demotivujúce, nechceme tomu veriť. Avšak tento fakt bol v praxi niekoľkokrát overený a dopadol zakaždým s rovnakým výsledkom. Tí, ktorí boli za určitú činnosť motivovaní finančnými prostriedkami, dosahovali spravidla oveľa nižší výkon ako tí, ktorí tento stimul nemali. Prečo je to tak? Je to spojené s formou motivácie, ktorú Daniel H. Pink veľmi dobre vysvetľuje vo svojej knihe Pohon / Drive.

Čo teda slovo motivácia znamená? Definícií pojmu motivácia nájdeme naozaj veľa. Rovnako existuje mnoho motivačných teórií, ktoré sa zaoberajú motívmi ako príčinami správania. Čo nás vedie k tomu, že robíme konkrétne veci.

Daniel H. Pink rozdeľuje motiváciu nasledujúcim spôsobom:

Motivácia 1.0 – tu sú ľudia hnaní iba vlastnými pudmi – pudom prežitia, hladom, smädom, sexuálnym pudom. Ide o primitívne pohnútky, ktoré nás vedú k danej činnosti.

Motivácia 2.0 býva označovaná ako metóda odmeny a trestu (metóda cukru a biča). Ako pohon pre danú činnosť slúži buď prísľub odmeny (finančná, uhradená dovolenka, určité výhody, úľavy) alebo hrozba trestom (finančným, stratou výhod, verejným pokarhaním). Do deväťdesiatych rokov minulého storočia táto forma motivácie relatívne fungovala. Frederick Winslow Taylor presadzoval technokratický prístup k riadeniu ľudí, ktorý je založený na odmeňovaní požadovaného chovania a trestania chovania nežiaduceho. Toto je však v dnešnej dobe už nefungujúci model, ktorý môžeme vidieť iba pri automatických činnostiach (administratíva, práca pri linke).

Motivácia 3.0 je založená na vnútornej motivácii a vnútornom presvedčení, že to, čo robíme, má nejaký zmysel a súčasne nás to baví. Dôležité je, aby sme mali dostatok autonómie a chuti stať sa v danej činnosti lepšími. Je to práve vnútorné nutkanie robiť niečo zmysluplné, čo nás baví, robiť si to po svojom a byť v tom dobrí. Potom sme schopní pociťovať niečo, čo Daniel H. Pink nazýva stav flow.

Veľmi krásnym príkladom v prospech nefinančnej motivácie 3.0 je boj dvoch encyklopédií. Písal sa rok 1996, kedy vznikli dve encyklopédie MSN Encarta a Wikipédie. Prvá je produktom počítačového gigantu Microsoft s ohromnou finančnou podporou a stovkou platených ľudí. Wikipédia je dobrovoľným výtvorom nadšencov, ktorí neboli za svoju činnosť nijako platení. Asi ťažko by niekto v dobe zrodu oboch encyklopédií vsádzal na Wikipédiu ako na úspešnejší projekt. A skutočne tomu tak bolo, pretože encyklopédia MSN Encarta skončila v roku 2011. Tu sa teda jedná o pekný príklad toho, že veci, ktoré robíme z presvedčenia a vnútornej motivácie, sú oveľa silnejšie ako tie, ktoré sú stimulované vonkajšími faktormi.

Praktický návod využitia motivácie 3.0

Ale ako teda motiváciu 3.0 premietnuť do reálnej praxe, ako ľudí v korporáciách skutočne motivovať? Pokúste sa ľuďom dať autonómiu, povedzte im cieľ, ale cestu ponechajte na nich. Vlastnú myšlienku predsa napĺňam oveľa radšej ako myšlienku niekoho druhého, kto je ešte navyše mojím šéfom. Pokúste sa prebudiť vnútornú motiváciu v každom z nich, snažte sa urobiť prácu pre zamestnancov zábavnejšie. Zistite, v čom sú vaši ľudia skutočne dobrí, potom ich nechajte svoje majstrovstvá rozvíjať. Dajte im priestor na to, aby sa mohli rozvíjať a byť lepšími. Súčasne je nutné, aby všetci poznali poslanie, za ktorým sa daná korporácia uberá. Aký je zmysel toho, čo robíme. Ak ľudia nepoznajú zmysel, potom nedokážu byť motivovaní, aby danú činnosť robili s vnútorným presvedčením. Spojenie autonómie, možnosti pracovať na sebe samom a spoločného cieľa je kľúčom k úspechu, ktorý prináša nevídané výsledky…