Rozhovor s lektorkou: Ing. Adéla Karlovská, MBA

Adéla Karlovská je skúsená lektorka, koučka a mentorka s viac ako dvadsaťročnou praxou v manažérskych a finančných pozíciách. Po odchode z korporátneho sveta sa začala venovať koučingu, vzdelávaniu a osobnostnému rozvoju. Vedie akreditovaný kurz MŠMT Kouč, natáča podcast, organizuje semináre a workshopy zamerané na leadership a zmenové procesy. Pôsobí ako vyučujúca na MBA školách. Vo svojej praxi prepája manažérske metódy s modernými koučovacími technikami a neurovedami. Spolupracuje s ESBM, nadáciami a obchodnými komorami, kde pomáha ľuďom objavovať ich skrytý potenciál.

Po viac ako dvadsiatich rokoch vo finančnom manažmente ste sa rozhodli pre zásadný kariérny obrat. Čo bol ten hlavný impulz, ktorý Vás prinútil opustiť korporátny svet a vydať sa cestou koučingu a vzdelávania?

Hľadala som zmysel. To, čo som robila, mi už prestávalo dávať hlbší zmysel. Aj keď som mala skvelú kariéru, vyštudovala som vysokú školu vo svojom odbore, absolvovala som množstvo ďalších odborných kurzov, seminárov a svoju kariéru som si vybudovala skutočne od nuly, chýbal mi autentický kontakt s ľuďmi a možnosť vidieť reálnu zmenu v ich životoch, ale aj v tom mojom. Po dlhom hľadaní a skúmaní svojej osobnosti a toho, čo mám ďalej robiť, som sa ukotvila v koučingu a vzdelávaní. A skvelé je, že všetky moje doterajšie skúsenosti a štúdiá v oblasti koučingu, mentoringu, lektorovania a konzultácií s manažmentom naplno využívam. Prepájam moje bohaté manažérske skúsenosti s individuálnym rozvojom ľudí a tímov, a to ma napĺňa každý deň. Toto ma naučilo, že zmysel nie je niečo, čo sa len tak objaví, ale niečo, čo si aktívne tvoríme. Naučilo ma to, že aj keď sa môže zdať, že sme na vrchole svojej kariéry, skutočné naplnenie prichádza vtedy, keď naša práca rezonuje s našimi hodnotami a prirodzenosťou. Ukázalo mi to, aké dôležité je nebáť sa zmeny, počúvať sám seba a ísť za tým, čo nám dáva hlbší význam.

Taktiež som pochopila, že žiadna skúsenosť nie je zbytočná. Všetko, čo som sa naučila v biznise, manažmente aj vo vzdelávaní, dnes môžem využívať v koučingu, mentoringu a lektorskej činnosti. Každý krok mojej doterajšej cesty mi pomohol lepšie porozumieť ľuďom aj samej sebe. A práve to je dnes mojím hnacím motorom – pomáhať ostatným objavovať ich potenciál a nachádzať vlastný zmysel. A som za toto poznanie vďačná.

Aké boli Vaše prvé kroky po rozhodnutí zmeniť kariéru? Išlo o spontánne rozhodnutie, alebo ste si novú cestu starostlivo naplánovali?

Bol to proces, ktorý prebiehal postupne. Nešlo o náhle rozhodnutie, ale o plán, ktorý som si starostlivo premyslela. Už dlhší čas som bola nespokojná s náplňou práce a postupne som strácala zmysel v tom, čo robím. Menila som pracovnú náplň, ale stále to nebolo ono. Už pred mnohými rokmi som sa začala vzdelávať v oblasti osobného rozvoja. A jednou z metód, s ktorými som sa stretla a veľmi ma oslovili, bolo koučovanie. Absolvovala som rôzne kurzy a certifikácie a začala som sa zameriavať na to, ako prepojiť svoje skúsenosti z manažérskych pozícií s novými technikami a metódami. Bol to zámerný krok, ktorý mi dal priestor rásť, ale zároveň som vedela, že to nebude jednoduché. Vtedy som mala 40 rokov a úplne som menila kariéru – bolo to pre mňa niečo nové a jedna z najväčších výziev v mojom živote. Bávala som sa, a práve preto, že som to chcela, išla som si za tým.

Toto ma naučilo, že zmena nie je len o odvahe, ale aj o stratégii a vytrvalosti. Pochopila som, že hľadanie zmyslu nie je jednorazový okamih osvietenia, ale dlhodobý proces skúmania, učenia sa a rozhodovania. Naučilo ma to načúvať samej sebe, dôverovať svojim schopnostiam a nebáť sa urobiť krok do neznáma, aj keď je to náročné.

Taktiež som zistila, že nikdy nie je neskoro začať odznova. V štyridsiatich rokoch som sa pustila do novej kariéry a objavila som, že všetky moje predchádzajúce skúsenosti nie sú stratené, ale naopak mi dávajú pevný základ pre ďalšie smerovanie. Naučilo ma to, že keď niečo naozaj chceme, je dôležité vystúpiť z komfortnej zóny a aj keď sa bojíme neistoty, ísť si za svojím – s rozvahou, odhodlaním a trpezlivosťou. A tu musím ešte dodať, že na našich cestách za cieľmi je taktiež veľmi dôležitá seba-disciplína.

Stretli ste sa počas tohto prechodu s nejakými prekážkami či pochybnosťami? Čo Vám v tom najviac pomohlo?

Áno, stretla. Každá zmena je náročná a aj ja som mala chvíle, keď som pochybovala, či je to tá správna cesta. Na začiatku, keď som hľadala, čo iné by som vôbec mohla robiť, som využila mentorov a koučov. Najviac mi pomohlo moje vlastné presvedčenie, že sa vydám správnym smerom – mimo finančný svet a korporát. Len som ten smer ešte musela nájsť, stále som sa totiž cítila stratená v tom, čo mám robiť. Nájsť to, čo naozaj chcem a mám robiť, mi trvalo niekoľko rokov. Vtedy som mala pocit, že predo mnou stojí veľa prekážok. Nič iné ako financie neviem, mám strach, nemám kapitál na rozbehnutie podnikania, nemám kontakty, neviem, čo ďalej. Množstvo strachov, obáv, prekážok. Vďaka tejto skúsenosti som sa naučila, že každá prekážka je príležitosťou na rast a že je potrebné len nájsť spôsob, ako ju prekonať. A ten pocit, keď sa vám to podarí, je na nezaplatenie.

Ako na Vašu zmenu reagovalo okolie – rodina, kolegovia, priatelia?

Reakcie boli naozaj rôzne – od podpory až po úplné nepochopenie. Môj manžel ma vždy veľmi podporoval, a podporil ma aj v tejto zmene. Vedeli sme, že ma čaká náročná cesta plná neistoty. Vedeli sme, že podnikanie nie je jednoduché. Ja som o sebe na začiatku pochybovala, on o mne nikdy nepochyboval. A musím povedať, že mi veľmi pomáhalo vedomie, že mi verí a nepochybuje.

V korporáte si mnohí ťukali na čelo a vyjadrovali sa o mojej zmene aj pohŕdavo. Nechápali, prečo opúšťam stabilnú a dobre rozbehnutú kariéru, istotu pravidelného príjmu a všetko, čo som roky budovala. Niektorí mi rovno povedali, že som blázon, iní si to možno len mysleli. Počula som poznámky ako: „To je riadna hlúposť.“ alebo „A čo ak ti to nevyjde?“ Bolo zaujímavé sledovať, ako ľudia reagujú na zmenu, ktorú sami nikdy neurobili – často moju odvahu hodnotili cez vlastné strachy.

Medzi priateľmi sa tiež ukázalo, kto je mojím skutočným podporovateľom a kto bol so mnou skôr zo zvyku. Táto skúsenosť mi prehĺbila odolnosť. Taktiež som si uvedomila, aké cenné je mať okolo seba ľudí, ktorí veria nielen vo vás, ale aj vo vaše rozhodnutia – aj keď sa spočiatku zdajú bláznivé.

Keby ste mali dať jednu hlavnú radu ľuďom, ktorí cítia, že je čas na zmenu, aká by to bola?

Prajem si, aby som mohla dať viac rád. Tá najcennejšia je pre mňa táto – aj keď sa naozaj veľmi bojíte, urobte tú zmenu a dôverujte si. Zmena je vždy výzvou, ale zároveň aj príležitosťou na rast. Všetko dobre dopadne – a ak nie, ešte nie je koniec.

Ako sa zmenil Váš pohľad na leadership počas prechodu z manažmentu ku koučovaniu?

Vedenie ľudí je o oveľa viac než len o stratégiách a riadení procesov. Zistila som, že kľúčom je schopnosť viesť seba a druhých s empatiou, otvorenosťou a autentickosťou. Dobrý líder je ten, kto inšpiruje, počúva a podporuje rast ostatných. Koučovanie mi pomohlo pochopiť, ako vytvárať prostredie, v ktorom môžu ľudia rásť a rozvíjať svoj potenciál. Zároveň som si vďaka seba-koučovaniu uvedomila, aké dôležité je byť sám sebe koučom. Skutočné vedenie sa totiž nezačína u druhých, ale u seba. Kto sa naučí viesť sám seba s odvahou, empatiou a autenticitou, dokáže inšpirovať aj ostatných k rastu.

Aké sú podľa Vás hlavné výzvy, ktorým dnes lídri čelia? Aké konkrétne techniky alebo prístupy im môžu pomôcť?

Áno, lídri dnes čelia veľkým zmenám v rýchlo sa meniacej dobe – a to nielen v oblasti technológií, ale aj v hodnotách ľudí. Kedysi boli manažéri orientovaní hlavne na výsledky a ciele. Dnes to už nestačí – naozaj dobrý líder musí tento rozdiel vnímať a mať v ňom jasno.

Veľkou výzvou je udržať si zdravý vzťah s tímom a zostať autentický aj v čase zmien. Odporúčam prístup „leadership through resilience“ – teda schopnosť adaptovať sa a zároveň motivovať tím. Dôležité je vedieť viesť tím s pozitívnym prístupom – aj v čase dočasného neúspechu. Kľúčové sú aj techniky z neurovedy, ktoré pomáhajú lepšie chápať ľudské správanie a efektívne komunikovať.

Napríklad podpora kultúry neustáleho učenia sa a adaptability. Líder, ktorý chápe, že mozog sa neustále mení a učí, dokáže svoj tím motivovať k rastu, namiesto toho, aby v ňom vyvolával strach zo zlyhania. Dôležité je aktívne pracovať s emóciami. Stres a zmeny aktivujú časti mozgu zodpovedné za boj, útek alebo zamrznutie. Techniky ako vedomé dýchanie či mindfulness pomáhajú lídrom aj ich tímom lepšie zvládať emočne náročné situácie. Rovnako tak vedomá práca s motiváciou je kľúčová. Nastavovanie malých, dosiahnuteľných cieľov stimuluje dopamínový systém, čo podporuje vnútornú motiváciu a udržuje tím v pozitívnom flow.

Dnes už nestačí len riadiť procesy – je potrebné rozumieť ľudskému správaniu a tomu, ako funguje mozog. Práve to robí z manažéra skutočného lídra.

Čo by ste odporučili lídrom, ktorí chcú vo svojich firmách efektívne zavádzať zmeny?

Najdôležitejšie je mať jasnú víziu a schopnosť ju komunikovať tak, aby bola zrozumiteľná a inšpiratívna pre všetkých. Vo všetkom, čo líder robí, musí vnímať zmysel a byť schopný ho preniesť na svoj tím. Odporúčam tiež využívať prístupy ako „leadership with empathy“ a zamerať sa na vytvorenie prostredia, ktoré podporuje inovácie a otvorenosť voči zmenám.

Pre mňa znamená „leadership with empathy“ viesť ľudí s pravdivým porozumením druhým. Pochopiť ich emócie, potreby a motiváciu. Nejde len o mäkký prístup, ale o strategickú zručnosť, ktorá pomáha lídrom budovať dôveru, motivovať tímy a zvládať zmeny efektívnejšie.

Líder, ktorý takýto prístup má, ovláda aktívne počúvanie, teda líder nielen počuje, ale naozaj vníma, čo mu ľudia hovoria, a reaguje s rešpektom. Takýto líder dokáže pochopiť emócie, rozpoznať stres, frustráciu, ale aj nadšenie v tíme a pracovať s nimi. Líder potrebuje mať aj individuálny prístup, pretože každý človek je iný – čo funguje na jedného, nemusí fungovať na druhého. Líder prispôsobuje svoju komunikáciu a štýl vedenia. A v neposlednom rade líder podporuje psychologickú bezpečnosť. Tím sa nebojí zdieľať nápady, chyby ani obavy, čo vedie k väčšej inovatívnosti a angažovanosti. Namiesto mikromanažmentu dáva líder priestor na rast a autonómiu.

Na aké témy vediete vzdelávacie moduly na ESBM?

Na ESBM vediem modul Konflikt management a Agilné projektové riadenie. Moduly sa dotýkajú ako interpersonálnych zručností, tak efektívneho riadenia projektov v dynamickom prostredí. Modul Konflikt management sa zameriava na porozumenie konfliktom v pracovnom prostredí, ich príčinám a stratégiám, ako ich efektívne riešiť. A modul Agilné projektové riadenie sa venuje moderným prístupom k riadeniu projektov, najmä v rýchlo sa meniacom prostredí. Agilné riadenie je dnes veľmi populárne v IT, ale aj v iných odboroch.

Máte spätnú väzbu od študentov? Čo ich na Vašich seminároch najviac baví a čo si z nich odnášajú?

Študenti oceňujú praktický prístup a prepojenie teórie s praxou. Najviac ich bavia konkrétne techniky, ktoré môžu ihneď aplikovať vo svojej práci. Odnášajú si väčšie sebavedomie vo vedení tímov a efektívnejšom zavádzaní zmien. V koučovacom výcviku študenti oceňujú empatický, prijímajúci a pozitívny prístup. A radi sa vracajú na moje semináre pre ďalšiu inšpiráciu a rast.

Keby ste mali študentom odovzdať jednu kľúčovú myšlienku zo svojich seminárov, čo by to bolo?

Veľké zmeny nevznikajú cez noc. Sú výsledkom malých, vedomých krokov, ktoré každý deň robíme. Váš budúci úspech začína práve teraz – tým, čo si vyberiete v tomto okamihu.