Nonverbálna komunikácia nielen pre manažérov

Čo o vás hovorí pohľad smerom dole alebo škrabanie sa vo vlasoch? Ako správne podávať ruku, aby ste dali najavo, že máte záujem o rovnocenné partnerstvo? Prečítajte si náš článok o neverbálnej komunikácii nielen v manažmente.

Oči a mimika

Keď začneme očami, bránou do duše, je dobré sústrediť sa na to, aby váš pohľad bol priamy, a nie veľmi dlhý. Zbytočne dlhý pohľad totiž vzbudzuje naopak dojem agresivity alebo vyzývavosti. Taktiež by ste si mali dávať pozor, akým spôsobom ju ukončíte – pokiaľ uhnete smerom dole, dávate tím totiž najavo svoju submisiu.

Zo smeru pohľadu taktiež vytušíte, či človek práve spomína alebo si vymýšľa. Ak sa pred odpoveďou zadíva vľavo, najskôr sa snaží na niečo spomenúť. Pokiaľ mu pohľad uhne naopak vpravo, znamená to, že sa spolieha na svoju fantáziu a dosť pravdepodobne si niečo vymýšľa alebo dokonca klame.

Asi najnápadnejším a najznámejším prejavom neverbálnej komunikácie je úsmev. Hoci ho do istej miery v určitých situáciách nemôžeme kontrolovať, niekedy môžeme naraziť aj na falošný alebo nervózny úsmev, ktorý rozpoznáme vďaka očiam. Ak je totiž úsmev úprimný, spoznáte to podľa vrások pri vonkajších očných kútikoch, keď je falošný, smejú sa len ústa, ale oči zostávajú kamenné.

Ruky

Mnoho vecí rozpoznáme z pohľadu do tváre, ale mnoho o nás prezradia aj naše končatiny. Napríklad ak máte tendenciu krížiť paže na prsiach, môžete tým nechcene vyjadrovať nesúhlasný či obranný postoj. Škrabanie sa vo vlasoch alebo na iných miestach hlavy svedčí o neúprimnosti a každé poklepávanie alebo žmolenie vlasov či kusu oblečenia potom dáva najavo vašu nervozitu či netrpezlivosť.

Rovnako tak o nás nevedomky hovoria naše nohy – ak ich má človek skrížené, signalizuje tým nepriateľský alebo uzavretý postoj. Zaujímavosťou je, že nohy majú tendenciu natáčať sa počas konverzácie smerom k partnerovi, takže ak niekoho stretnete na ulici a dáte sa s ním do reči, možno si časom uvedomíte, že k nemu máte aj natočené nohy.

Oficiálny vzťah začína stlačením ruky. Iste viete, že váš stisk by mal byť pevný a primerane dlhý (David Lewis uvádza asi šesť sekúnd). Okrem toho ale tiež veľa vypovedá naklonenie ruky – ak smerujete dlaňou dole, dávate tým najavo svoju prevahu a dominanciu nad partnerom, pokiaľ naopak smerujete dlaňou nahor, značí to vašu podriadenosť. Ak chcete utvrdiť vzájomnú rovnocennosť, dajte si pozor, nech máte dlane v podobnom uhle ako váš partner.

Priestor

Aký priestor a vzdialenosť od človeka zaujímame, signalizuje hneď niekoľko vecí: vzťah medzi účastníkmi (čím bližší si sme, tým bližšie k sebe tiež stojíme), typ osobnosti (extrovertom nevadí stáť blízko, introvertom naopak), kultúrne normy naučené v rámci národa či rodiny, emocionálnu stránku daného stretnutia (ak je to priateľské stretnutie, stojíte bližšie k sebe) a ďalšie. Edward Hall rozdelil osobný priestor na niekoľko zón – intímna zóna (do 45 cm), osobná zóna (45-120 cm), spoločenská (1,2 – 3,7 m) a verejná (nad 3,7 m). Do značnej miery to potom závisí od človeka, čo je mu pohodlné, avšak možno všeobecne povedať, že vzdialenosť je potrebné prispôsobiť danej situácii.

Dôležité je tiež zamerať sa na postoj v priestore, aj keď tu sa prístupy líšia nielen na základe národností, ale aj pohlavia. Veľké rozdiely môžete zaznamenať predovšetkým v koncepte osobného priestoru – ženy majú všeobecne tendenciu stáť bližšie k sebe a natáčať sa k sebe bokom, zatiaľ čo muži od seba stoja ďalej a hovor je naopak vhodné začať s postavením bokom a až potom sa presunúť do frontálneho postavenia. Čelné postavenie u neznámeho muža môže pôsobiť agresívne.

Niekoľko tipov na záver

Dôležité je tiež zamerať sa na tzv. prvý dojem, ktorý sa podľa Davida Lewisa odohráva počas prvých 120 sekúnd. Čo sa týka prvého dojmu, máme vždy len jednu príležitosť a následky môžu byť trvalé. Je preto dôležité pôsobiť sebavedome, ale nie výhražne a zamerať sa na správne stlačenie ruky.

Zrkadlenie, teda technika napodobňovania, spočíva v prispôsobení neverbálnych signálov správaniu partnera. Technika je podložená tézou, že každý človek má najradšej sám seba alebo ľudí, ktorí sú mu podobní. Technika zrkadlenia sa často odohráva medzi blízkymi a pomáha dotvárať pocit spolupatričnosti.

Neupierajte na človeka zrak dlhšie ako tri sekundy, pokiaľ to nemyslíte výhražne. Ak chcete pôsobiť ústretovo, odvráťte zrak smerom dole, pokiaľ vám ide o rovnocennú ba dominantnú pozíciu, uhnite pohľadom smerom do strany.

Ak chcete naznačiť, že máte záujem o spoluprácu, okrem úsmevu sa sústreďte aj na to, ako máte ruky, nohy (mali by byť otvorené, nie skrížené) a hlavu (náklon hlavy na stranu je signálom pre pozorné počúvanie druhého).

Nezabudnite sa sústrediť na svoju neverbálnu komunikáciu aj keď práve sedíte. Všeobecne je lepšie nesadať si do hlbokých kresiel, kde sú vaše gestá obmedzené. Zároveň si dávajte pozor, aby ste nestáli, pokiaľ druhý sedí a naopak – státie by potom svedčilo o dominancii.

Ak vás tematika nonverbálnej komunikácie zaujíma, zapíšte sa na kurz
Komunikačné schopnosti v rámci voliteľných predmetov.